Tlmočnícka služba je pre osoby so sluchovým postihnutím prostriedkom komunikácie a prostredníctvom
správnej voľby komunikačného kanálu a vďaka sprostredkovaniu komunikácie, majú osoby so sluchovým
postihnutím možnosť plnohodnotne sa zapájať do spoločnosti a byť jej plnohodnotnou súčasťou. Právo na
komunikáciu a prístup k informáciám v zrozumiteľnej forme garantuje ľuďom s poruchou sluchu jednak
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ale aj platná legislatíva. Tlmočnícka služba bola
zákonom o sociálnych službách ustanovená pre osoby so sluchovým postihnutím a s hluchoslepotou už v
roku 2008. Po desiatich rokoch platnosti tejto právnej normy je potrebné skonštatovať, že tlmočnícka služba
pre ľudí s poruchou sluchu je na Slovensku v kritickom stave a hrozí jej zánik. Ak nepríde k zmene, onedlho
nebude mať kto tlmočiť a naši občania so sluchovým postihnutím, ktorí sú na ňu odkázaní, stratia možnosť
komunikácie s okolím. Zámer zadefinovať úskalia a možnosti sfunkčnenia tejto služby pre tých, ktorí ju
potrebujú, viedlo odborníkov z o.z. EFFETA - Stredisko sv. Františka Saleského z Nitry a Janu Žitňanskú,
poslankyňu Európskeho parlamentu zorganizovať dňa 16. mája 2019 v Bratislave odborný okrúhly stôl na
tému “Optimalizácia procesu poskytovania tlmočníckej služby na Slovensku” za prítomnosti zástupcov
ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, samosprávnych krajov, poskytovateľov tlmočníckej služby a
tlmočníkov, prijímateľov tlmočníckej služby - nepočujúcich a nedoslýchavých, domácich aj zahraničných
odborníkov.
Už dlhšie obdobie na Slovensku nefunguje vzdelávanie tlmočníkov posunkového jazyka. Noví kvalifikovaní
tlmočníci teda nepribúdajú. O túto nesmierne potrebnú profesiu nie je záujem kvôli nízkemu ohodnoteniu.
Podľa prieskumu “nie každý samosprávny kraj má upravený spôsob a výšku finančného príspevku vo
všeobecne záväznom nariadení, suma za hodinu tlmočenia sa v každom kraji líši a nie v každom kraji sa
tlmočnícka služba poskytuje”, prezentovala na okrúhlom stole Darina Tarcsiová, odborníčka na danú
problematiku na Slovensku. V prípade posunkového jazyka však súčasné nastavenie slovenského systému
tlmočenie degraduje. Podľa Mayi de Wit, expertky z Holandska, “je tlmočnícka služba na Slovensku na
chvoste zo všetkých členských štátov Európskej únie. V mnohých štátoch EÚ sa tlmočenie posunkového
jazyka formálne vzdeláva a má nastavené adekvátne finančné ohodnotenie tlmočníkov.” Mzda slovenských
tlmočníkov je absolútne nedôstojná. “Neodráža kvalifikačné očakávania, nepokrýva súvisiace oprávnené
náklady, ako je cestovanie za klientom, stratu času spojenú s cestovaním, či prípravou na tlmočenie a iné
a systém financovania je nekoncepčne rozbitý do jednotlivých samosprávnych krajov”, skonštatovala Anna
Šmehilová, tlmočnícka a zástupkyňa poskytovateľov tlmočníckej služby. To vytvára pre tlmočníkov
diametrálne rôzne podmienky v rámci jedného štátu a chaos pre klientov, ktorí napríklad majú trvalý pobyt
v jednom kraji, ale študujú alebo pracujú, a teda tlmočnícku službu potrebujú v inom kraji. “Tlmočnícka
služba je pre ľudí so sluchovým postihnutím stále nedostupná a jej kvalita sa zhoršuje. Nepočujúci potrebujú
tlmočníkov v nimi určenom čase a priestore tu a teraz,” rázne upozornil Jaroslav Cehlárik, zástupca
komunity nepočujúcich a člen Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím. “Ľudia s poruchou sluchu
však na Slovensku žijú vo všetkých krajoch a zaslúžia si podobný štandard tlmočenia porovnateľný aj s
ostatnými krajinami EÚ,” zdôraznila Jana Žitňanská, europoslankyňa.
Podľa Ústavy SR „každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti.“ Bude zachovaná dôstojnosť ľudí so
sluchovým postihnutím i v prípade, ak stratia možnosť dorozumievať sa s počujúcimi? Zástupcovia
komunity ľudí s poruchou sluchu, tlmočníci, poskytovatelia tlmočníckych služieb a podporovatelia ľudí
s poruchou sluchu na záver okrúhleho stola v otvorenom liste apelovali na verejné inštitúcie a vyzývajú ich,
aby bezodkladne zabezpečili nápravu tejto situácie a zabránili definitívnemu zániku tlmočníckej služby na
Slovensku.
“ Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu”
