Komunikačná schopnosť človeka je zložitým priesečníkom troch skupín komponentov- biologické, psychické a sociálne súčasti.
O narušenej komunikačnej schopnosti (NKS) žiaka hovoríme vtedy, ak niektorá rovina jeho jazykových prejavov interferuje s jeho komunikačným zámerom. 

Príčiny:

Prostredie - málo podnetné sociálne alebo domáce prostredie. Neurotizujúce prostredie. To všetko sa negatívne, spravidla sekundárne, prejavuje aj na komunikačnej schopnosti žiaka.
Percepcia - príčinou NKS zvykne byť niekedy aj zrakové, ale najmä sluchové postihnutie. Moderá technika výrazne zlepšila šance týchto žiakov na úspešné zaškolenie.
Motorika - aj u hyperaktívnych žiakov ADHD často evidujeme NKS.
Intelekt - medzi mentálne retardovanými žiakmi evidujeme častý výskyt NKS.

ADHD- porucha pozornosti a hypeaktivitou
ADD- porucha pozornosti

Žiaci s ADHD majú problémy s sústredením, s impulzivitou a sú hyperaktívni. Žiaci s ADD sa javia ako pomalí, ich práca si vyžaduje niekoľkokrát dlhší čas. Obe diagnózy nie sú dôsledkom zlej výchovy. Táto diagnóza sa oveľa častejšie vyskytuje u chlapcov ako u dievčat.

luchové postihnutia Centrálna porucha sluchu Nedoslýchavosť Nepočujúci Percepčná porucha sluchu Prevodová porucha sluchu  
Porúch sluchu je niekoľko typov. Podľa toho, ktorá časť sluchového aparátu je postihnutá, ich môžeme zjednodušene rozdeliť na:  

• Prevodové poruchy  

• Percepčné poruchy  

• Centrálne poruchy  

Svetová zdravotnícka organizácia WHO (1980) určila medzinárodnú škálu stupňov sluchových porúch: 

ľahká sluchová porucha = 26-40 dB 
stredná sluchová porucha = 41-55dB
stredne ťažká sluchová porucha = 56-70dB
ťažká sluchová porucha = 71-90dB
veľmi ťažká sluchová porucha – nad = 91dB 
úplná strata sluchu 

Sluchové postihnutie môže byť vrodené alebo získané - o sluch sa dá prísť po celý život - či už pri úraze, pri rôznych ochoreniach alebo po zápaloch. Štatistiky však uvádzajú, že až 80% porúch sluchu je vrodených. Ak k poruche sluchu dôjde ešte pred narodením alebo v období raného detstva pred nástupom reči, ide vždy o veľmi ťažké postihnutie. Jedná sa však o postihnutie kompenzovateľné, pretože ak dieťa dostane správnu liečbu, starostlivosť a pomôcky, obvykle aj pri úplnej strate sluchu má šancu počuť zvuky a naučiť sa komunikovať s okolím.  

Čo ďalej?  

Pre dieťa s poruchou sluchu je najdôležitejšia včasná diagnostika.  Poruchu je  potrebné zachytiť čo najskôr, najlepšie ešte v období pred nástupom reči – teda do troch rokov veku dieťaťa. Rodičia by mali už pri najmenšom podozrení navštíviť odborného lekára – foniatra, ktorý dnes dokáže poruchu sluchu diagnostikovať aj vo veľmi ranom štádiu vývinu dieťaťa. Skríningové vyšetrenia sluchu sa dokonca u nás povinne vykonávajú pomocou špeciálnych prístrojov už v pôrodniciach, obvykle na tretí deň po narodení.  

Zodpovedný rodič si na dieťati rýchlo všimne, že niečo nie je v poriadku. Veľkým varovným signálom pre rodiča je najmä skutočnosť, ak dieťa po období prirodzeného džavotania prestane ďalej komunikovať a reagovať na rečové podnety z okolia, alebo ak na rečové, zvukové podnety reaguje atypicky, alebo sa prestane rozvíjať jeho reč, dieťa nereaguje na svoje meno a pod.

Dieťa, ktoré má identifikovanú poruchu sluchu ešte pred nástupom reči, t.j. v tzv. prelingválnom veku, má najlepšie vyhliadky na odbornú pomoc a následné osvojenie si hovoreného jazyka a komunikácie. Prvá liečebná intervencia by mala ideálne nastať už v období okolo 6.mesiaca života. Tri roky je už hranica, kedy je dieťa schopné naučiť sa ešte plnohodnotne komunikovať. Čím skôr dôjde k sluchovej stimulácii dieťaťa, tým lepšie sú jeho vyhliadky. Veľmi dobré predpoklady  na rozvoj reči má dieťa, ktorému je zavedený kochleárny implantát, alebo dostane dobre nastavené načúvacie prístroje a následne s ním pracuje klinický logopéd na rozvoji reči.  

Poradenskú pomoc rodinám v tejto oblasti poskytnú aj špeciálni pedagógovia – surdopédi, ktorí sú spravidla v každej špeciálno- pedagogickej poradni, alebo odborní zamestnanci centier včasnej intervenciu

Špecifiká vo vzdelávaní:  

Dieťa so sluchovým postihnutím sa môže vzdelávať: 

•  v špeciálnej škole pre deti a žiakov s poruchami sluchu (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety)  

•  v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami sluchu, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)  

• v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky  

Špecifiká vzdelávania vo veľkej miere závisia od stupňa rozvoja reči žiaka a od toho, v akom veku a v akej miere mu bola poskytovaná adekvátna lekárska a špeciálnopedagogická starostlivosť, ako aj od jeho individuálnych dispozícií. Vo vzdelávaní týchto detí sa do popredia dostáva najmä tréning sluchového vnímania, pozornosti, rozvoj celkových komunikačných zručností.  

Väčšina žiakov má ťažkosť so zvládnutím slovenského jazyka a najprv sa musí naučiť komunikovať v slovenskom jazyku. Potom sa môže učiť aj cudzí jazyk – angličtina sa začína učiť z tohto dôvodu až vo 4.ročníku, druhý cudzí jazyk je voliteľný  a jeho výuka závisí od individuálnych schopností žiaka.  

Nepočujúci žiak má právo na výchovu a vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich.  

Vzdelávacia oblasť špeciálno-pedagogická podpora obsahuje u sluchovo postihnutých žiakov špecifické predmety, zaradené do dvoch základných skupín:  

1.skupina predmetov:  

• Komunikačné zručnosti (KZ) – nácvik komunikácie v bežných životných situáciách a interakciách všetkými dostupnými komunikačnými formami , rozvoj receptívnej, centrálnej a expresívnej zložky reči, rozširovanie pasívnej a aktívnej slovnej zásoby, zvyšovanie jazykových kompetencií  

• Individuálna logopedická intervencia (ILI) – podpora rozvoja reči a jazykových schopností, ako základu pre rozvoj čítania a písania

• Slovenský posunkový jazyk – osvojenie základných pravidiel používania slovenskho posunkového jazyka, rozvíjanie vyjadrovacích a dorozumievacích schopností   

• Dramatická výchova (vyučuje sa namiesto hudobnej výchovy, zameraná je najmä na rozvíjanie a formovanie osobnostných a sociálnych zručností s využitím prvkov a postupov dramatického  umenia, je chápaná ako zážitkové učenie, učí vnímať život a dianie okolo seba, orientovať sa v ňom, je dôležitým prvkom socializácie)

• Rytmicko-pohybová výchova (vyučuje sa namiesto hudobnej výchovy, často sa využívajú prvky muzykoterapie)   

• Môže sa vyučovať predmet Sluchová výchova (využíva sa najmä u žiakov, ktorí si musia osvojiť nové sluchové vzory a stratégie počutia - napr. po operácii v školskom veku, po zavedení kochleárneho implantátu v školskom veku a pod.)  

Odporúčania:  

• akusticky vhodná miestnosť (závesy, koberec, primeraná veľkosť), dobré osvetlenie, nie výrazné maľby, príp. indukčná slučka, zasadací poriadok (miesto vpredu, pretože potrebuje aj odzerať – musí nám vidieť na ústa tak, aby smerom k učiteľovi bolo „lepšie“ ucho, nie v strede – možnosť otáčania sa na hovoriaceho), otáčacia stolička, iné usporiadanie lavíc, ochotný a šikovný spolužiak.

• učiteľ si dobre premyslí v akej fáze vyučovacej hodiny bude sluchovo postihnutý žiak pravdepodobne vyžadovať našu väčšiu pomoc, zvýšený dozor, iné pomôcky pre prácu, posúdiť vhodnosť vopred pripraveného zápisu učiva, aby sa žiak mohol venovať výkladu a sledovaniu.

• úprava metód práce v priebehu vyučovacej hodiny: premyslieť si spôsob (nehovoriť otočený k tabuli, chrbtom k triede, odzadu z triedy, v tme pri práci s videom, nehovoriť súčasne s iným zvukom – hudba, zvuk filmu, nechodiť po triede, keď hovoríme, minimalizovať frontálne spôsoby práce – žiak nestíha sledovať hovoriacich z rôznych miest, nehovoriť, keď žiaci píšu, nestáť pred oknom, pred svetlom – nevidieť dobre tvár hovoriaceho, negestikulovať prehnane), jazykový prejav (nehovoriť rýchlo, ani ticho – ani hlasno, tvárou k žiakom, zreteľne a prirodzene artikulovať), formulácia (hovorený prejav: myšlienky formulovať jasne, jednoznačne a stručne, pri nepochopení tú istú myšlienku povedať inak – na základe známej slovnej zásoby, vyhýbať sa dlhým súvetiam, cudzie slová používať premyslene a nie nadmerne – najlepšie s vizuálnou oporou, písomný prejav: iná úprava testov a písomných prác – formulácia zadaní, slovných úloh), nosné a nové pojmy, mená, názvy (zapísať na tabuľu osnovu učiva, nové pojmy, základné pojmy z učiva, názvy a mená, potrebný pojem primerane vysvetliť, dať žiakovi písomne vopred osnovu učiva), spätnú väzbu (priebežne si overovať, či žiak rozumie, mať dohodnutý „signál“ pri nepochopení, žiak má dovolené priebežne sa pýtať), zohľadniť jazykovú bariéru (vhodné čítanie - aj tzv. povinné vybrať iné, využívať obrázkové texty, obrázkové slovníky a dostatok obrazového materiálu – dynamické prvky, animácie, názorné pomôcky, tolerovať prvky agramatizmu v písomnom prejave žiaka), premyslieť si formu skúšania (dostatok času, klásť otázky, pomôcky, overiť si hodnovernosť písomného skúšania, vylúčiť diktáty, práce založené výlučne na počutom slove), pomôcky (názorné, dynamické, iné texty, testy, samostatná práca, doplňovacie cvičenia), nepoužívať formy založené výlučne na sluchu (diktáty, diktovaný zápis, reakcia na počuté – napr. v cudzom jazyku), zásady bezpečnosti (pri pokusoch, pri práci so strojmi, telesná výchova, plavecký výcvik, exkurzie, vychádzky, rešpektovať zvýšenú únavu v dôsledku vyšších nárokov na sluchovo postihnuté dieťa).

• špeciálne učebné pomôcky a materiály, bežné pomôcky: učebnice pre sluchovo postihnutých, technické kompenzačné pomôcky (indukčná slučka, sluchový tréner, individuálne slúchadlo), upravené bežné pomôcky, interaktívna tabuľa, internetové pripojenie, dataprojektor.

• špeciálnopedagogický servis: presne stanovená spolupráca so SCPaP a so špeciálnym pedagógom v škole.

• hodnotenie dosiahnutých výsledkov: žiak môže byť hodnotený slovne, môže byť stanovené, čo nemá byť hodnotené (napr. agramatické javy v písomnom prejave, fonetické písanie v cudzom jazyku, diktáty – ak ich píše, stanovené gramatické javy – vokalizácia predložiek a pod.).

• úpravy učebných plánov a učebných osnov: žiak môže byť vzdelávaný podľa školského vzdelávacieho programu pre sluchovo postihnutých žiakov (vrátane špecifických predmetov), podľa upraveného školského vzdelávacieho programu pre bežné školy (napr. oslobodenie z vyučovania druhého cudzieho jazyka, individuálne navýšené hodiny slovenského jazyka a pod.). Môže mať upravené osnovy niektorého vyučovacieho predmetu (napr. vylúčenie alebo redukcia učiva založeného na sluchovom vnímaní, redukcia učiva na základné pojmy, postup podľa učebných osnov nižšieho ročníka a pod.). Tieto úpravy môžu byť realizované výlučne na základe odporúčania SCPaP.

• IVVP z predmetu /-ov: vypracovávajú sa na základe odporúčania SCPaP. Potreba individuálnych plánov z konkrétnych predmetov je opäť podmienená úrovňou jazykových schopností dieťaťa. Individuálne plány bývajú preto podrobnejšie vypracovávané z jazykových predmetov, kde sa uvažuje s viacerými úpravami (SJL, CJ). V ostatných náukových predmetoch je rozsah úprav rôzny – niekedy postačujú len organizačné úpravy, zohľadnenie dôsledkov sluchového postihnutia (tolerancia agramatizmu, krátke odpovede, skrátené práce...), inokedy je potrebné presne vymedziť aj pojmy základného učiva, ktoré si má žiak osvojiť, a ciele, ktoré má dosiahnuť.

Dyslexia – porucha čítania
Dysgrafia – porucha písania a grafického prejavu
Dysortografia – porucha pravopisu
Dyskalkúlia – porucha matematických schopností
Dyspraxia – porucha motorickej funkcie, postihnutie pohybovej koordinácie

(Porúch učenia je v odbornej literatúre uvádzaných viac, my uvádzame najčastejšie sa vyskytujúce poruchy učenia v školskej praxi.)

Špecifické vývinové poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Ide o oslabenia v schopnostiach a funkciách primárne potrebných k získaniu základných školských zručností pri priemernej inteligencii.

Ťažkosti sa prejavujú od začiatku školskej dochádzky. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych centier mozgu, majú však aj dedičný pôvod. Dôsledky porúch učenia (frustrácia, traumatizácia, depresie, problémy v správaní...zapríčinené neustálymi školským neúspechmi) bývajú často závažnejším problémom ako poruchy samotné. Negatívne ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí. Potrebné je preto včasné podchytenie detí s poruchami učenia, individuálny prístup, pozitívna motivácia, správne techniky a metódy práce, reedukačno-terapeutická starostlivosť.

Ak výsledky Vášho dieťaťa v škole nezodpovedajú vynaloženej námahe, aj keď sa každodenne s dieťaťom pripravujete na vyučovanie, ak zistíte, že Vaše dieťa má ťažkosti s osvojením si písania, čítania, počítania a nachádzate v jeho prejavoch niektoré príznaky porúch učenia, oslovte triedneho učiteľa a školského špeciálneho pedagóga. Tí Vás nasmerujú na odbornú pomoc do poradenského zariadenia, kde zdiagnostikujú Vaše dieťa, určia jeho silné a slabé stránky, stanovia diagnózu (pomenujú problém), navrhnú optimálne postupy, adekvátnu reedukáciu a terapiu (nápravnú starostlivosť).

Dyslexia

Neschopnosť osvojiť si čítanie- nepriaznivo pôsobí na osvojovanie poznatkov vo všetkých vyučovacích predmetoch a často sa objavuje v spojení s osvojovaním pravopisu (dysortografia).  

Typy dyslexie :

• deti s pomerne dobrou technikou čítania, ale so slabým porozumením prečítaného textu,

• deti so slabou technikou čítania a pomerne dobrým porozumením textu,

• deti so slabou technikou čítania a so slabým porozumením textu,

Prejavy dyslexie :

• ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen (viazne spojene písmeno – hláska),

• zámena tvarovo podobných písmen napr. b-d-p, m-n, u-n, z-s, k-h, a-e,  

• zámena písmen, ktorých hlásky sú akusticky podobné napr. ž-š, h-ch, b-p, z-s, k-g, t-d, ť-ď...

• zámena funkčne podobných písmen napr. samohlások a-e-o-u, spoluhlások h-k-l

• vynechávanie písmen v slovách, slov vo vetách

• ťažkosti v spájaní hlások do slabík, slabík do slov

• ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu

• často sa vyskytuje tzv. „dvojité čítanie“ (tiché predčítavanie slov)

• ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina spoluhlások

• deformovanie slov, prípadne vsúvanie písmen do slov, ktoré sa tam nevyskytujú

• problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok – nerešpektovanie bodiek, otáznikov, dĺžňov

• nerozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík – mäkké slabiky čítajú tvrdo a naopak

• po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami obsah prečítaného textu

• plytké dýchanie pri čítaní – tenzia – napätie

Odporúčania:  

• posadiť dieťa na výhodné miesto, aby sme mohli sledovať a kontrolovať jeho prácu

• doprajeme dieťaťu dostatok času na premyslenie odpovede

• hovoríme pomaly a zreteľne

• parafrázujeme zadania a overujeme, či ich dieťa správne pochopilo

• trpezlivo vysvetľujeme učivo

• oceňujeme aj najmenšie úsilie a pokroky

• akceptujeme silné a slabé stránky dieťaťa

• nezosmiešňujeme jeho neúspešný výkon

• zvolíme pre dieťa najvýhodnejšiu formu skúšania

• sme v kontakte s rodičmi a odborníkmi

• organizáciu hodiny napíšeme v bodoch na tabuľu

• znižujeme rušivé momenty

• používame metodické pomôcky, farebné kriedy a perá

• píšeme na tabuľu dôležité a pomocné informácie

• nevyvolávame dieťa k dlhému čítaniu nahlas pred celou triedou

• pred vlastným čítaním vyberáme z textu ťažké slová a precvičujeme ich čítanie

• neporovnávať výkon žiaka s dyslexiou s výkonom žiaka bez poruchy, ale ani výkony jednotlivých žiakov s dyslexiou

• nevyvolávame žiaka s dyslexiou k hlasnému čítaniu pred celou triedou

• vedieme žiaka k používaniu správnej techniky čítania

• tolerujeme pomalšie tempo čítania

• umožníme žiakovi používať korekčné pomôcky napr. čítacie okienko, záložky, farebné fólie

• k domácej úlohe zadávame žiakovi len primeranú časť textu (I. stupeň ZŠ)

• k čítaniu používame vhodné texty napr. väčšie písmo, text členený na odstavce, použitie obrázkov

• knihu pre domáce čítanie by si malo dieťa vyberať samo

• vo vyšších ročníkoch, kde je povinné čítanie, využívame nahrávky primeranej časti diela

Dysgrafia

je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Porucha postihuje grafickú (formálnu stránku) písomného prejavu, nie obsahovú. Ťažkosti sa prejavujú pri osvojovaní si tvarov písma, v ich napodobňovaní a zapamätávaní. Písmo dieťaťa s dysgrafiou je nezrelé až nečitateľné.

Prejavy dysgrafie :

• silné písmo,

• husté a natlačené písmo,

• roztiahnuté písmo,

• nedbanie na linajkovanie/riadkovanie,

• skomolené písmo,

• pisársky kŕč,

• trasľavé písmo,

• zajakavosť v písme,

• písmo detí s obrnou,

• zrkadlové písmo,

• dieťa nepíše jedným ťahom,

• zamieňa podobné písmená m/n, b/d, h/k/l, z/s, a/o, t/d...,

Odporúčania:

• dbať na správne sedenie pri písaní

• dbať na správne držanie písacieho nástroja, prípadne dať žiakovi násadku na správny úchop pera

• k písaniu používať vhodné písacie potreby

• využívať pomocné linajky

• zaraďovať uvoľňovacie cviky (u detí s dysgrafiou)

• nenútiť žiaka k dlhodobému dopisovaniu, prepisovaniu

• nechať ho písať len to najdôležitejšie, zredukovať množstvo písaného textu

• viesť dieťa k používaniu tlačeného písma, počítačovej techniky (ťažšie formy dysgrafie)

• u žiakov s dysgrafiou nehodnotiť známkou úpravu

Dysortografia

Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov. Deti s dysortografiou majú slabší jazykový cit, čo sa následne prejavuje ťažkosťami v aplikácii naučených pravopisných pravidiel.

Prejavy dysortografie

• výmena, pridávanie a vynechávanie písmen alebo slabík,

• rozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík,

• rozlišovanie diakritických a interpunkčných znamienok, rozlišovanie krátkych a dlhých slabík,

• nerozlišovanie sykaviek,

• nedodržiavanie hraníc slov vo vete,

Odporúčania:

• diktáty pripravujeme ako doplňovačku

• dieťaťu navýšime časovú dotáciu

• volíme pomalšie tempo diktovania

• dieťa pracuje s kompenzačnou pomôckou- tabuľka pre dyslektikov, kde sú farebne odlíšené mäkké a tvrdé spoluhlásky alebo s tabuľkou abecedy s tlačenými a písanými tvarmi písmen

• využívame možnosti slovného hodnotenia

• zaznamenávame celkový počet chýb/počet chýb z aktuálne preberaného gramatického pravidla, diktát neklasifikujeme známkou

• chyby neopravujeme červenou, ale zelenou

• diktát dopredu precvičíme, napr, formou domácej úlohy

• špecifické poruchy sa často viažu s nešpecifickými- dieťa sa príliš sústredí na jemu známe ťažkosti a gramatické javy nestíha

• výrazne podčiarkneme slová napísané správne

• oceníme snahu o zvládnutie a aplikáciu pravopisných pravidiel, aj keď výsledok nebude tomuto úsiliu adekvátny

• pri overovaní vedomostí uprednostňujeme testovú formu

Dyskalkúlia

Ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie, s výnimkou matematického faktora. Dyskalkúlia znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.

Prejavy dyskalkúlie:

Praktognostická dyskalkúlia

• dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi. Matematickou manipuláciou rozumieme tvorenie skupín podľa nejakého spoločného znaku napr. farby, veľkosti, tvaru.

• dieťa má ťažkosti zoradiť predmety podľa farby, veľkosti, tvaru, dĺžky...

• nedokáže porovnávať skupiny podľa počtu

• nevie odhadovať počet predmetov bez zratúvania

• v geometrii – ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov

Verbálna dyskalkúlia

• dieťa má ťažkosti v slovnom označovaní množstiev, počtov predmetov, číslic, operačných znakov, či aritmetických úkonov

• nedokáže ukázať slovne udaný počet prstov, predmetov

• nevie menovať rad čísel v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla

Lexická dyskalkúlia

• dieťa nevie čítať matematické symboly (číslice, operačné znaky)

• zamieňa operačné symboly napr. + za -, . za :

• nie je schopné prečítať viacmiestne čísla s nulami, čísla napísané zvisle

• zamieňa tvarovo podobné čísla napr. 6/9, 3/8, rímske číslice VI / IV, číslo 561 prečíta ako 5, 6, 1

Grafická dyskalkúlia

• dieťa nevie napísať matematické znaky, číslice...

• má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly)

• píše neprimerane veľké číslice, písomný prejav je neúhľadný

• pri písaní pod seba nie je žiak schopný umiestňovať jednotky pod jednotky, desiatky pod desiatky ...

• v geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní

Operačná dyskalkúlia

• dieťa nie je schopné prevádzať matematické operácie – sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie

• často sa objavujú zámeny matematických operácií

• deti s operačnou dyskalkúliou sa často uchyľujú k písomnému počítaniu aj takých príkladov, ktoré možno ľahko zvládnuť spamäti

• žiaci s operačnou dyskalkúliou majú ťažkosti pri riešení kombinovaných úloh, kde je potrebné udržať v pamäti jednotlivé výsledky tzv. reťaz 5+3+8-2

Ideognostická dyskalkúlia

• nedostatky v pojmovej činnosti, v chápaní matematických pojmov a vzťahov medzi nimi

• nedostatky v číselnom rade (počítanie po dvoch, po piatich atď.)

• číslo napr. 6 vedia prečítať aj napísať, ale nechápu, že 6 je 2.3, 3+3, 10-4

• ťažkosti sa prejavujú v slovných úlohách, dieťa nie je schopné prevesť z praxe vychádzajúcu úlohu do systému číslic a riešiť ju

Odporúčania:

• tolerujeme zhoršenú orientáciu na číselnej osi

• toleruje chyby vzniknuté zámenou znamienka + za – alebo . za :

• pri písomnom nácviku matematických operácií tolerujeme chyby z nesprávneho podpísania čísiel

• pri nácviku matematických operácií volíme ľahké čísla, aby sa dieťa mohlo sústrediť na nacvičovaný postup a nerozptyľovalo sa rozmýšľaním o náročnejších spôsoboch

• pri nácviku písomného delenia či násobenia používame len čísla obsahujúce číslice 1-4, napr. 234

• pri slovných úlohách na násobenie a delenie viaccifernými číslami tolerujeme používanie kalkulačky

• slovné úlohy možno riešiť pomocou manipulácie s predmetmi

• pri riešení písomne zadaných slovných úloh je potrebné dodržiavať správny metodický postup

• predpokladom správneho riešenia slovných úloh je pochopenie významu matematického pojmoslovia, pochopenie formulovaného vzťahu v rovine jazykovej, prenesenie do roviny matematickej, uskutočnenie počtovej operácie a prevedenie numerickej odpovede (výsledku) opäť do roviny jazykovej

• deťom so zníženým logickým myslením pomáhame pri vypracovávaní zápisu matematickej úlohy

• overujeme vedomosti len z práve preberaného učiva

• umožníme mu zápis čiastkových výsledkov (medzivýsledkov)

• pred ústnym alebo písomným skúšaním mu dáme podobné príklady a úlohy na domácu úlohu

• tolerujeme používanie názoru (prstov) a znížené pracovné tempo

Odporúčania pre žiaka so špecifickými poruchami učenia:

Cudzí jazyk:  

• zamerať sa na osvojenie si určitej najdôležitejšej slovnej zásoby, vetných a slovných spojení predovšetkým pomocou sluchu (sluchovou cestou) – magnetofón, diktafón, predčítavanie rodičom, učiteľom atď.

• využívame vo väčšej miere názor a konkretizáciu

• nenútiť deti k doslovným prekladom

• sústrediť sa na praktické použitie jazyka

• čítanie dlhších textov v cudzom jazyku výrazne obmedzujeme

• používať doplňovanie vhodných slov do viet (ústna forma)

Ostatné predmety:  

• v písomných prácach voliť takú formu, aby stačila len krátka odpoveď (najlepšie s voľbou správnej odpovede)

• nenechávať dieťa s dysgrafiou zbytočne písať dlhé poznámky, ktoré sú pre nečitateľnosť nepoužiteľné

• nechať dieťa zapísať si len najdôležitejšie body, prípadne poveriť spolužiaka písaním cez kopír, označiť najdôležitejšie učivo v učebnici, vopred pripraviť poznámky pre žiaka

• pri písomných prácach prečítať, prípadne skontrolovať pochopenie zadania úlohy, pripraviť zadania v zvukovej podobe (u žiakov s dyslexiou)

• na hodinách vlastivedy, geografie brať do úvahy, že deti s poruchami učenia majú často problémy s priestorovou a pravo-ľavou orientáciou

• preferovať ústnu formu skúšania

• v predmetoch, kde je žiak závislý na čítaní textu (prírodoveda, vlastiveda, geografia, dejepis, literatúra...) častejšie kontrolovať pochopenie textu, vyznačovať žiakovi najdôležitejšie fakty. Naučiť žiaka a jeho rodičov takto postupovať pri domácej príprave.  

Dyspraxia je porucha schopnosti vykonávať manuálne zložité úkony. Dieťa s dyspraxiou je neobratné a nešikovné.  

Vyskytuje sa tiež porucha výtvarných schopností – dyspinxia alebo porucha hudobných schopností dysmúzia.