Vláda SR pred rokmi prijala Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej
starostlivosti v Slovenskej republike a následne prijalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
SR Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v sociálnych
službách. Tam zdôraznilo potrebu zabezpečiť pre ľudí so zdravotným postihnutím sociálne služby
na komunitnej úrovni a to primárne ambulantnou a terénnou formou na podporu ich zotrvania
v domácom prostredí a v komunite. Denný stacionár a rehabilitačné stredisko patria svojim
charakterom a poslaním k sociálnym službám, ktoré nazývame komunitné služby, lebo vytvárajú
podmienky na podporu začlenenia osôb so zdravotným postihnutím do bežného života, do
komunity a to aj v súlade s prílohou č. 1 Národných priorít rozvoja sociálnych služieb na roky 2015
– 2020. Podľa Franza Wolfmayra „Štajersko - spolková krajina Rakúska, je možné označiť ako
dobrý príklad praxe služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Práve v Štajersku je až 80 %
služieb poskytovaných pre osoby so zdravotným postihnutím terénnou formou a len 20 % tvoria
ambulantné a pobytové služby.“
Podľa odborníčky na sociálnu oblasť a zdravotné postihnutie Anny Laurinec Šmehilovej, z
realizovaných prieskumov vyplýva, že “v niektorých krajoch nie sú regionálne dostupné ani mnohé
tradičné sociálne služby pre osoby so zdravotným postihnutím. Že sú celé oblasti, kde úplne
absentujú služby najmä v prípade rehabilitačných stredísk a denných stacionárov pre osoby so
zdravotným postihnutím poskytovaných ambulantnou formou.” Zámer zadefinovať úskalia a
možnosti sfunkčnenia týchto služieb pre tých, ktorí ju potrebujú, viedlo odborníkov z o.z. EFFETA
- Stredisko sv. Františka Saleského z Nitry a Mesto Nitra, Nezávislú platformu SocioFórum a
Nadáciu Socia zorganizovať dňa 6. novembra 2019 v Nitre odborný okrúhly stôl na tému
“Optimalizácia procesu poskytovania sociálnej služby v dennom stacionári a v rehabilitačnom
stredisku na Slovensku” za prítomnosti zástupcov samosprávnych krajov, miest a obcí, zástupcov
ZMOS, poskytovateľov a prijímateľov týchto služieb, domácich aj zahraničných odborníkov.
“Na Slovensku nie sú tieto sociálne služby pre ľudí so zdravotným postihnutím vzhľadom na platnú
legislatívu flexibilné podľa individuálnych potrieb odkázaného človeka a jeho rodiny,”
zdôrazňovali na okrúhlom stole rodičia už dospelých detí so zdravotným postihnutím. Keby sa o
mnohých členov so zdravotným postihnutím nepostarala rodina, tak máme na Slovensku
nezvládnuteľnú situáciu. Ani sled posledných legislatívnych zmien vo vzťahu k denným
stacionárom a rehabilitačným strediskám k celkovej situácii celkovo pozitívne neprispel.
„Stanovením minimálneho počtu hodín strávených v dennom stacionári zákon z denného stacionára
prakticky vytvoril pobytovú sociálnu službu, nakoľko odobrala prijímateľovi slobodu v
rozhodovaní o dĺžke pobytu v zariadení. Ak má štát naďalej účelne podporovať sociálnu službu
v dennom stacionári, je nevyhnutné, aby nanovo stanovil filozofiu podpory denných stacionárov,“
zdôraznila Zuzana Jančovičová, riaditeľka Správy zariadení sociálnych služieb v meste Nitra. To
však rovnako platí aj pre rehabilitačné strediská poskytované ambulantnou formou. Podľa Silvii
Lužákovej, vedúcej úseku sociálnych služieb vrátane denných stacionárov pre osoby so zdravotným
postihnutím zriadených mestom Nitra „odchod z domu do denného stacionára každodenne motivuje
prijímateľa sociálnej služby sa o seba starať, mať vytvorený určitý režim, a to je pre človeka
s ťažkým zdravotným postihnutím nesmierne dôležité. Nezostávať pasívny a uzatvorený medzi štyrmi
stenami, ale mať kontakt s inými ľuďmi a mať pocit, že je potrebný.“ Potrebu denných sociálnych
služieb reflektujúc individuálny prístup ku klientom potvrdila aj Naďa Šimová, vedúca odboru
sociálnych služieb na Mestskom úrade v Nitre. „Pre mestá a obce je nevyhnutné podporovať
terénne a ambulantné sociálne služby a reflektovať tak potreby svojich občanov. Mesto Nitra je
zriaďovateľom troch denných stacionárov pre cieľové skupiny seniorov, osoby so zdravotným
postihnutím a zvlášť pre ľudí s autizmom.“
“Regionálna nedostupnosť, nesledovanie reálnych potrieb a požiadaviek na sociálne služby pre
osoby so zdravotným postihnutím, nedostatočná výška finančného príspevku pre ambulatné sociálne
služby, podmienka časového rozsahu poskytovania 20 po sebe nasledujúcich pracovných dní
v danom mesiaci v prípade denných stacionárov a minimálne 80 hodín poskytovania služby v
dennom stacionári a v rehabilitačnom stredisku na jedno miesto (nie na klienta), či nesystémový
proces posudzovania ľudí so zdravotným postihnutím, patria medzi vážne úskalia spojené s
poskytovaním sociálnej služby v dennom stacionári a v rehabilitačnom stredisku, s ktorými sa musí
okrem iných štát vysporiadať, aby tým netrpeli samotní ľudia so zdravotným postihnutím,”
zdôraznila na okrúhlom stole vo svojom príspevku Lýdia Brichtová, z Nezávislej platformy
SocioFórum a asistentka Lucie Ďuriš Nicholsonovej, poslankyne Európskeho parlamentu. “Je to
veľká výzva pre slovenskú vládu a verejnosť zabezpečiť čím skôr dostatočnú podporu, funkčné,
dostupné a flexibilné sociálne služby pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré bezpodmienečne
pre svoj plnohodnotný život potrebujú,” dodala Jana Žitňanská, bývalá poslankyňa Európskeho
parlamentu.
“ Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu”
